Policajný kôň: Policajné kone pri začiatočnej práci sa učia približovať k potenciálne zastrašujúcemu obiektu alebo nepríjemnej situácii a odvracať sa od nich, a to vždy s veľkou pochvalou, až kým jazdec nepocíti, že kôň by sa mohol postaviť na zadné. Takto sa nikdy u koňa nevyvinie strach a odpor k práci a bezmedzne dôveruje svojmu jazdcovi.
Na začiatku bol kôň hlavne nosným zvieraťom. Takto sa používal neprestajne do prvej polovice 20. storočia. Na tento typ práce sa spočiatku používali hlavne menšie a ľahšie typy koní, kým mohutnejšie a silnejšie pracovali ako vojenské kone v armáde.Ale po vynájdení strelných zbraní, keď sa brnenie prestalo používať, v bitkách boli potrebné iné typy koní. Ťažšie kone boli uvoľnené na iné typy prác.
Vojenské kone: V niektorých krajinách sa kone využívajú na vojenské účely i v súčastnosti. Dokážu sa totiž bezpečne pohybovať na území, ktoré je pre vojenskú techniku inak nedostupné. Kone vo vojnách: Po stáročia boli kone dôležitým vojenským potenciálom. V staroveku ich spravidla zapriahali do bojivých vozov. V porovnaní s peším vojskom sa tieto vozy presúvali oveľa rýchlejšie. V stredovekých bojoch mali často rozhodujúcu úlohu jazdci odetrí do brnenia a uplatňovala sa aj pohyblivá ľahká kavaléria. Rozvoj techniky a strelných zbraní postupne obmedzoval význam jazdectva v armade.
Je pravda, že veľké ríše boli vybuzdovanené na chrbtoch koní. Bez sily, ochoty a rýchlosti koňa vykonávať povely človeka by dobyvateľské civilizácieod najstarších čias domestikácie koňa až do 20. storočia nemohli dobyť iné národy a rozšíriť svoje kultúry po celom svete. Po vynájdení strelných zbraní ťažké výzbroj ustúpila do úzadia a vyvinuli sa nové typy jazdy. Delia sa nna tri skupiny. Dragúni jazdili na ťažkých, silných typoch; kopijníci (huláni) jazdili na ľahších koňoch a pôužívali sa na náhle útoky a rýchle bočné presuny; aj husári pôžívali kone na náhle útoky a
jazdili tiež na ľahkých, rýchlich koňoch. V prvej svetovej vojne boli obľúbené rodinné kone, detské poníky a obchodnícke kone odvádzané do armády násilím a nikdy sa nevrátili k svojím rodinám alebo majiteľom. ,,Radšej skryť koňa, ako ho vydať" sa pokladalo za vlastizradu. V súčastnosti sa kone používajú v armádach na celom svete na ceremoniílske účely. 
